Ignaz Semmelweis vyštudoval lekárstvo a úspešne pracoval ako asistent na viedenskej pôrodníckej klinike.

Vo Viedni aj vo väčšine európskych miest zúrila na pôrodniciach horúčka šestonedieľok. Prudké ochorenie zabíjalo ženy pred i po pôrode. Semmelweis nedokázal byť k tomu ľahostajný. Trávil dni i noci v pitevni, bez oddychu skúmal zapáchajúce telá, neúnavne pátral po príčine otravy krvi a celého tela. Pritom neustále odbiehal k novým pôrodom. Mučila ho skutočnosť, že chorobnosť na horúčku a úmrtnosť na ich klinike je oveľa vyššia ako v susednej pôrodnici, kde pôrody odvádzali iba pôrodné asistentky.

Tragédia vyvrcholila, keď na toto ochorenie zomrel jeho priateľ, anatóm Kolletschka, krátko po tom, ako sa poranil pri pitve. Semmelweisovi to vtedy došlo. Lekári, a teda aj on sám, prenášajú jed, ktorým sa znečistili pri pitvách a pri vyšetrovaní chorých, na zdravých. On sám takto zabil možno stovky matiek a detí.

Semmelweis nepoznal Pasteura a jeho práce o hnilobných mikróboch. Tohto nepriateľa nevidel. Stačilo mu, že ho na diaľku rozpoznal podľa charakteristického mŕtvolného zápachu. A tak sa stal otrokom i otrokárom čistoty. Nekonečne dlho a veľmi starostlivo si umýval ruky a nútil k tomu aj protestujúcich spolupracovníkov. Napokon našiel pomocníka – chlórové vápno. Úmrtnosť na jeho oddelení začala klesať. Ale to mu nestačilo. Chcel, aby sa jeho metóda rozšírila na všetky viedenské kliniky i do ostatných krajín. Prednášal, písal, prosil, vyhrážal sa, ale boj s nepochopením a zaostalosťou skostnatených profesorov bol márny. Zúfalý Semmelweis nevedel, že antiseptické postupy zavádza aj Slovák Ján Ambro, Angličan Holmes a aj ruský chirurg Pirogov. Myslel si, že je sám…


Zdieľať: