Allen Saunders rozprával, ako raz jeden učiteľ v laboratóriu vzal fľašu mlieka a hodil ju do výlevky. Fľaša sa rozbila a mlieko začalo vytekať do odtokovej rúry. Všetci študenti sa museli ísť na to pozrieť. Pritom učiteľ hlasno zakričal: „Neplačte nad rozliatym mliekom!“ Potom dodal: „Dobre sa pozrite. Chcem, aby ste si až do smrti zapamätali, že mlieko je preč – odtieklo nenávratne do kanalizácie. Aj keby ste sa zbláznili a trhali si vlasy, nič ho už nemôže vrátiť späť. Jediné, čo môžeme urobiť, je odpísať ho, zabudnúť naň a venovať sa ďalšej práci.“

Allen potom povedal, že hoci z tej školy už takmer všetko zabudol, tento zážitok s rozliatym mliekom si bude pamätať navždy.

Je veľmi dôležité, aby si človek vedel rozkázať, o čom bude premýšľať a na čo jednoducho zabudne a nebude sa kvôli tomu trápiť.


Zdieľať: