V Portugalsku je jedna známa turistická atrakcia. Ide o starobylý kláštor na vrchole skalného útesu, odkiaľ je úžasný panoramatický výhľad. Prichádzajú tam turisti z celého sveta. Problém je v tom, že jediný spôsob, ako sa dostať na vrchol tejto žulovej skaly, je vstúpiť do opotrebovaného koša, ktorý mních na vrchole pomaly navíja na starý drevený rumpál. Sedíte v koši, ktorý pomaly a húpavo stúpa hore popri strmom útese. ´Západy slnka sú pri pohľade zhora úžasné,´ pripomínate si, keď sa kôš nebezpečne hojdá a stúpa na vrchol.

Pred niekoľkými rokmi jeden turista nastúpil do koša a mních na vrchole začal otáčať kľukou. Starší sprievodca bol s ním v koši a snažil sa turistu uistiť, že všetko bude v poriadku. Turista obdivoval nádherný výhľad, ktorý sa pred ním odkrýval. Napriek tomu bolo vidieť, že pri pohľade dolu je trochu nesvoj. Nakoniec sa obrátil na sprievodcu a povedal: „Asi vidíte, že som trochu nervózny. Chcel by som sa spýtať, či sa tu už stala nejaká nehoda. Viete, či sa už napríklad pretrhlo lano, keď v koši sedel človek.“ Sprievodca odpovedal: „Občas sa to stane.“

Turistu to veľmi neuspokojilo, preto sa rozhodol pýtať sa ďalej: „Ako často vymieňate lano?“

„Vždy, keď sa pretrhne,“ odpovedal sprievodca.

Žiť na tomto svete je ako sedieť v takomto koši… Všetko je neisté. Jediná istota je v Bohu, ktorý je stály a nemenný.


Zdieľať: