Dimitrij Krynský spomína:

Počas mojej kazateľskej práce na Zakarpatskej Ukrajine sme raz prišli s bratom Bandurovičom do istej dedinky, kde žilo niekoľko rodín našich členov. Vošli sme do domu, v ktorom býval starší zboru. Keď prišli aj bratia a sestry z dediny, začali sme bohoslužbu. Po piesni a modlitbe ma starší privítal a dal mi slovo. Keď som sa postavil za stôl, vstúpil do izby asi 60-ročný muž. Bol teplo oblečený a v rukách mal palicu. Vyzliekol si kožuch a posadil sa.

Keď som sa predstavil a prečítal úvodný text, tento muž zdvihol ruku. Chcel niečo povedať. Začal slovami: „Bratia a sestry, určite ste prekvapení, že som prišiel. Nikto mi nepovedal, že budete mať zhromaždenie. Ale Pán Boh to zjavil mojej žene v sne. Ráno vstala a povedala mi: ´Postaraj sa o dobytok a choď k staršiemu zboru. Bude tam dnes zhromaždenie. Pán Boh mi ukázal v sne, že tam dnes prídu dvaja bratia kazatelia. Jeden bude vyšší a druhý nižší. Znamením, že sú to Boží muži, bude úvodný text, na ktorý bude jeden z nich kázať. Bude to Iz 60,1-3…´ Bratia, veľmi sa mi nechcelo ísť. Je dosť snehu a ide sa veľmi zle. Ale žena ma stále nútila: ´Choď, nech viem, či to bol sen od Pána Boha.´ Tak som prišiel. Cesta mi trvala dve hodiny. Cestou som stále premýšľal, či nejdem zbytočne a či tu vôbec niekoho nájdem. A vy ste tu všetci… Na začiatku brat čítal verše, o ktorých mi manželka povedala. Stalo sa presne to, čo jej Pán Boh ukázal v sne. Viem, že toto dielo vedie sám Hospodin. Prosím, odpusťte nám a prijmite nás znovu medzi seba.“

Rozplakal sa a my s ním.


Zdieľať: