
Mať v starobe priateľov je nezaslúžené šťastie. Aby sme ho dosiahli, musíme sa o to usilovať skôr.
Kamarátky
Žijeme vedľa seba, no často sa ukáže, že vôbec nepoznáme svojich susedov. Automaticky sa im zdravíme, pýtame sa, ako sa majú, no v skutočnosti nás to vôbec nezaujíma. 90-ročná pani, ktorá sa po smrti syna cítila skutočne veľmi osamelo, napísala svojej susedke Marleen Brookovej list. A ten im obom zmenil život.
To, čo urobila, si vyžadovalo skutočnú odvahu. Aké veľké však muselo byť zúfalstvo 90-ročnej Wandy, ktorá sa rozhodla požiadať susedu o pomoc? Prinášame vám obsah listu, ktorý stará žena napísala roztrasenými rukami:
„Budeš mojou priateľkou? Mám 90 a žijem sama. Všetci moji priatelia už zomreli. Som osamelá a vystrašená. Prosím, modlím sa za to, aby som sa s niekým stretla.“
Marleen dojali slová starej ženy k slzám. Každý z nás raz príde na koniec cesty a samota je naozajstným strašiakom. Zo žien sa napriek vekovému rozdielu stali priateľky. Wandu asi dosť sklamal život, pretože keď sa otvorili dvere a v nich sa ukázala susedka, neverila vlastným očiam.
„Dúfam, že si nemyslíte, že napísať vám bola úplná hlúposť. Jednoducho som cítila, že niečo musím urobiť, inak by som sa zbláznila. Žijem tu už 50 rokov a nepoznám žiadnych susedov,“ povedala Wanda. Viete si predstaviť žiť niekde polstoročie a nepoznať nikoho navôkol? Marleen si však vôbec nemyslela, že osamelá starenka vyviedla hlúposť. Uistila ju, že sa môže kedykoľvek na ňu obrátiť. Časom sa stali veľmi blízkymi priateľkami.
Skúste sa pozrieť, či vo vašom okolí nežije nejaký „samotár“. Možno tá pani žijúca len s kocúrom ocení, keď sa jej spýtate, ako sa má. Veď láska je základná ľudská potreba. Všetci predsa túžime milovať a byť milovaní…