Aron Ralston sa vydal sám do národného parku Canyonlands na horolezeckú túru. Pri zostupe sa nad ním uvoľnil ťažký balvan a spadol mu rovno na ruku. Po piatich dňoch väzenia sa lúčil so životom.

Počas poslednej noci si uvedomil, že ešte túži vidieť ľudí, ktorí ho milovali. Túžil prežiť. Keď sa nasledujúci deň za úsvitu zobudil, zistil, že jeho ruka sa začala kvôli nedostatku krvi rozkladať. Vtedy mu napadlo, že by si ju nemusel odrezať, ale zlomiť krútením proti paži. Keď mu kosť praskla, zvuk sa ozýval celou štrbinou.

Z hadičky svojej fľaše vyrobil škrtidlo a zastavil si krvný obeh. Vytiahol si svoj lacný, tupý nožík, prerezal si kožu a svaly a kliešťami si precvakol šľachy. Tepny nechal až nakoniec. Vedel, že keď ich prereže, nebude mať veľa času.

Amputácia vlastnej ruky trvala hodiny, počas ktorých Aron stratil 25 percent krvi. Keď sa konečne oslobodil, vyliezol zo štrbinového kaňonu a zlanil dolu 65 m vysokým útesom. Bol na slobode. Dehydrovaný, stratil veľa krvi, s jednou rukou.

V takom stave ho našli turisti z Holandska, ktorí mu ihneď dali jedlo a vodu a zavolali pomoc. Po štyroch hodinách od amputácie ruky bol Aron vo vrtuľníku, ktorý po ňom pátral celé dni. Vyslala ho jeho rodina. Film „127 hodín“ je dráma o prežití tohoto horolezca.


Zdieľať: