Marek spomína, ako raz šiel na skúšku:

Je ráno a mňa čaká dôležitá skúška. Ponáhľam sa, lebo ďalší vlak ide až o hodinu, a to je už neskoro. Ešte sa pomodlím za ochranu a poprosím o pomoc pri skúške.

Vlak som stihol. Rýchlo vyťahujem poznámky, aby som si aspoň čo to zopakoval. Zrazu však zastavujeme. Nehýbeme sa a ja sa ponáhľam v stojacom vlaku. Minúty sa vlečú ako hodiny a slovo nádej mizne v beznádeji. Keď som konečne celý spotený dorazil do školy, dvere boli zatvorené. Trieda už pracovala na testoch.

Lomcoval mnou spravodlivý hnev. Na pomalé železnice, rýchle hodiny a nevynechal som ani nebesá. To tam hore nemohli aspoň dnes urobiť jeden malý zázrak?

Rezignovane som sa posadil na chodbe, nevidel som žiadne riešenie. Zrazu sa otvorili dvere a vyšiel náš pán profesor. Začal som ospravedlňujúco koktať vysvetlenie a o pár sekúnd som sedel za stolom a písal test. Navyše som dostal viac času na dokončenie. Nedokážeme vyriešiť všetky svoje problémy, ale niekedy si uvedomíme, že sme práve dnes dostali Božie požehnanie.


Zdieľať: