V našej záhrade vyrástol orech. Každý rok sme čakali a dúfali, že konečne prinesie ovocie. Ale čas plynul a na orechu stále nič. Tak sme sa rozhodli, že ho vykopeme.

Ja a synovec Marek sme sa do toho pustili s pocitom, že to nebude veľký problém. Veď kmeň nemal v priemere viac ako 10 cm. Okolo orecha sme vykopali pomerne hlbokú jamu, presekli pár povrchových koreňov a pokúšali sa strom rozkývať. Nič. Orech sa ani nepohol. Mne sa na čele urobila prvá vráska. Ale Marek sa nechcel tak ľahko vzdať. Z auta vytiahol lano, jeden koniec pripevnil k autu a druhý omotal okolo stromu. Naštartoval a zaradil spiatočku. Motor zabral – a nič. Teraz sa už napálil aj Marek. Poriadne pridal, strom sa zachvel a prásk – lano sa roztrhlo. S tým orechom sme sa trápili skoro do večera. A poviem vám, také korene som ešte nevidel.

Ak nechceme, aby nás sklátila obyčajná búrka, naše korene viery musia byť zapustené hlboko v Písme.


Zdieľať: