Keď mala v decembri 1946 dvadsať, niekoľko dievčat z internátu jej zorganizovalo malú narodeninovú oslavu. Rady by pozvali aj nejakých mužov, ale nablízku žiadni neboli. Betty Howardová to akceptovala. Bola vyššia než mnoho mužov na vysokej škole a chudá. Radšej sa rozprávala o teológii, ako flirtovala. Páčilo by sa jej, keby na škole stretla muža, ktorý by sa stal jej manželom, ale nebola si istá, či sa to stane. Bola dosť výraznou osobnosťou. Vlastne keď prekročila dvadsiatku, myslela si, že Boh chce, aby ako misionárka zostala slobodná. Takáto predstava sa jej nepáčila, ale bola ochotná sa za to modliť.

Raz večer si do svojho denníka napísala: „Čítala som o Henry Martynovi z Indie, ktorý si musel vybrať medzi ženou, ktorú miloval, a prácou misionára. Budem si musieť aj ja vybrať medzi manželstvom a misiou?“

Niekedy od nás Boh vyžaduje nejakú obeť – raz menšiu, inokedy väčšiu.


Zdieľať: