Hudson Taylor bol rozhodnutý, že ako misionár odíde do Číny. Začal sa na to pripravovať. Každé rozhodnutie a každá činnosť boli dôležité len vtedy, keď ho viedli k vytýčenému cieľu. Uvedomil si, že potrebuje získať všetko dostupné vzdelanie. Doteraz sa učil prevažne doma. Nebol fyzicky dosť zdatný, aby mohol chodiť do školy. Preto začal vstávať ráno o piatej. Svojej sestre o tom napísal: „ Ak mám odísť do Číny, musím študovať. Som rozhodnutý ísť a urobím pre to všetko, čo môžem. Chcem sa zlepšiť v latinčine, naučiť sa gréčtinu a základy hebrejčiny a získať čo možno najviac všeobecných informácií.“

Potreboval posilňovať svoje telo. Mama stále nariekala, že je často chorý. Nedovolila mu sedieť v prievane, musel sa zdravo stravovať a dbať na to, aby sa v zimných dňoch teplo obliekal. Táto jej úzkostlivosť nútila Hudsona premýšľať, ako vlastne v Číne prežije. Začal preto cvičiť vonku. Pre mamu nebolo ľahké pozorovať z okna , ako cvičí v ranných mrazoch. Obávala sa, že dostane zápal pľúc.

V rámci prípravy prestal spávať pod teplou perinou a na matraci a začal spávať na holej doske postele. „Keď prídem do Číny,“ povedal, „moje telo musí byť pripravené.“ Porozdával tiež množstvo svojich vecí, ktoré neboli pre každodenný život „nevyhnutné“.


Zdieľať: