Bola to prvá noc v ich vlastnom „dome“ – malej bambusovej chatke so slamenou strechou. Betty a Jim Elliotoví vyčerpaní z cesty rýchlo zaspali. Betty sa asi po pol hodine zobudila na to, že všade po jej tele liezli malé tvory.

„Jim, zasvieť lampu,“ zašepkala Betty.

Hneď to však oľutovala. Uvidela množstvo švábov premávajúcich sa po chatke. Ešte viac ich padalo zo slamenej strechy nad nimi. Sotva sa dočkala rána.

Keď Jim na ďalší deň dokončil kuchyňu, sťažoval sa na únavu. Do večera mu stúpla teplota na 40°C a mal halucinácie. Betty dala Jimovi injekciu s liekom proti malárii, ale vysoká teplota ďalej stúpala. Bola zúfalá. Dávala mu obklady a celú noc sa zaňho modlila. Keď sa jeho stav ani po dvoch dňoch nezlepšoval, vybrala krátkovlnné rádio, poprosila jedného domorodca, aby krútil kľukou a spojila sa s Marjou, najbližšou zdravotnou sestrou.

Marja poradila Betty, aby pokračovala v tom, čo robila dosiaľ, a čakala. Uistila ju, že poprosí každého na rádiovej linke, aby sa za Jima modlil.

Celé tri týždne sedela Betty vedľa Jima, dávala mu na čelo studené obklady, liala mu do úst tekutinu a modlila sa, zatiaľ čo on sa zvíjal a stonal v posteli. Konečne nastal deň, keď sa Jim cítil lepšie. Bol šokovaný, keď sa spýtal na dátum a zistil, ako dlho stále znovu upadal do bezvedomia a preberal sa.


Zdieľať: