Pavel Goia v jednom svojom kázaní spomína, ako raz navštívil svojich starých rodičov:

„Môj dedko sa dožil 103 rokov. Niekoľko rokov pred tým oslavovali s babičkou 80. výročie svadby. Aj po 80-tich spolu prežitých rokoch sa stále držali za ruky. Občas som videl, ako sa bozkávali. Vtedy som im povedal: „Dedo, veď máš sto rokov.“

A on na to: „No a čo? To nemôžem pobozkať svoju manželku?“

„Ale v tomto veku? Zbláznil si sa?“

„Dnes ju milujem oveľa viac ako kedysi.“

Keď dedko zomrel, babička zomrela dva mesiace po ňom. Mala 99 rokov. Nemohla bez neho žiť.

Je krásne, keď láska môže rásť.


Zdieľať: