Dva mesiace po narodení jej diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. „Bol to jeden z najhorších dní v mojom živote. Každý sa modlí, aby jeho deti boli zdravé. Ja som sa nasledujúcich osem rokov modlil, aby vyzdravela. Ale keby nebola taká, aká je, potom by z nás neboli takí ľudia, akí sme dnes,“ povedal otec Rick van Beek.

Maddy nedokáže chodiť ani rozprávať a možno ani nevidí. Funguje ako trojmesačné dieťa, aj keď je už tínedžerka. Pred piatimi rokmi sa jeho dcéra zúčastnila prvého maratónu. „Sledoval som ju, ako ju tlačili. Vidieť ju, aká je šťastná a ako si užíva každý výmoľ na ceste, bolo viac, ako som dokázal zvládnuť. Premohli ma emócie,“ uviedol otec, ktorý krátko na to prestal fajčiť a začal trénovať.

Prvých pretekov s Maddy sa zúčastnil v roku 2008. Musel si zlepšiť kondičku a naštartovať svoje „fajčiarske pľúca“. Cieľom bolo urobiť radosť Maddy, no v neposlednom rade pomohol aj sám sebe. Počas náročného triatlonu ju musel otec celý čas nosiť na rukách alebo tlačiť v špeciálnom vozíku. Spolu zvládli plávanie, jazdu na bicykli i beh na 5 km. Vo vode sa Maddy viezla v špeciálnom kajaku, ktorý Rick ťahal za sebou, na súši ju ťahal alebo tlačil v špeciálnom vozíku.

„Maddy je moje srdce a ja som jej nohami. Hoci príde deň, keď už so mnou nebude môcť byť fyzicky, vždy zostane v mojom srdci,“ povedal jej otec.


Zdieľať: