Keď sa jedného večera Odille Terrová vracala domov zo zdravotného strediska, pred domom ju čakal africký priateľ. Prišiel jej oznámiť, že dieťa, s ktorým sa ešte včera hrala, náhle zomrelo.

V Afrike je zvykom, že keď sa človek dozvie o nešťastí druhého, nechá všetko tak a ide k nemu. A tak sa aj teraz spolu vybrali k týmto priateľom. Celou cestou uvažovala, čo im asi povie. Ale všetko, čo jej napadlo, zavrhla.

To, čo sa tam dialo, bolo krajšie ako slová, ktoré hľadala. Spolu s ostatnými priateľmi možno aj dve hodiny mlčky sedeli s rodičmi na dvore. Bolo vyrieknutých len pár slov. Neboli potrebné. Prežívali spolu bolesť a Boh bol s nimi. To stačilo.


Zdieľať: