Wilhelm Busch v jednej zo svojich kníh napísal:

Moja mama žila v Hülbene pri Urachu v Švábskych Alpách. Cez vojnu mi raz napísala: „Dnes v noci som sa zobudila o tretej. Myslela som na svoje deti, na vnúčatá a na vás v bombardovanej oblasti. Aj na Alžbetu v Kanade, od ktorej nemám žiadne správy. Zmocnila sa ma taká úzkosť, ako keby ma niekto hrdúsil železnými rukavicami. Nevydržala som to. Začala som sa modliť: ´Pane Ježišu, prihovor sa mi, prosím. Už to nevydržím. Nedokážem to uniesť.´ Potom som zasvietila lampu, vzala si Bibliu a otvorila ju. Prvé slová, ktoré som našla, boli: ´Na neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará.´“

List mojej mamy končil týmto krásnym vyznaním: „Potom som rýchlo všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“ Zopakujem ešte raz: „Potom som rýchlo všetky svoje starosti odovzdala svojmu Spasiteľovi, zhasla svetlo a spokojne zaspala.“

Keď sa staneme Božími deťmi, môžeme takto žiť.


Zdieľať: