Istý človek prosil Pána Boha o dar svätosti. Dostal knihu, v ktorej stálo čierne na bielom, ako má žiť, aby dosiahol večnú blaženosť. Cestou späť uvažoval, ako uvedené rady zrealizuje. Zamyslený padol do ohnivej pasce, z ktorej ledva ušiel. Samozrejme, pri tejto nehode stratil drahocennú knihu. Nedokázal sa s tým zmieriť. Spomenul si, že pri darovaní knihy mu povedali, že obsahuje najlepšie a najhlbšie pravdy. A tak sa rozhodol žiť tak, akoby táto kniha bola jeho denným radcom. Svojím každodenným životom prinášal všetkým okolo seba pokoj a zmierenie.

Keď zomrel a postavil sa pred Boží Majestát, počul základnú otázku:

„Čo si vo svojom živote urobil pre Pána Boha?“

Zahanbil sa, sklopil oči a spustil hlavu. Potichu vyjachtal ospravedlnenie:

„Pane, kniha, ktorú si mi dal, hneď padla za obeť ohňu. Nevedel som, aké dary ti mám prinášať. Prepáč mi to, prosím.“

Nato sudca kývol najbližšiemu sekretárovi a pošepol mu: „Podajte mi jeho knihu!“

Tu sa stalo niečo neslýchané. Ohromná sála sa zaplnila v jednom momente tými, ktorých potešil, nakŕmil, zaodel, zmieril, povzbudil, prijal do domu ako priateľov, pre ktorých mal čas. Pán Boh na nich ukázal a povedal: „Toto je tvoja kniha. Prečítal si ju a pochopil, o čo v nej ide.“

Človek onemel od prekvapenia a radosti.


Zdieľať: