Možno si neuvedomujeme, aký dosah má to, čo robíme, na iných – a najmä na naše deti.

Jeden chlapec o svojej matke povedal:

Netušila si, že sa dívam a zavesila si si môj prvý obrázok na chladničku. V tej chvíli som zatúžil namaľovať ďalší.

Netušila si, že sa dívam a ja som počul, ako sa modlíš. Uveril som, že existuje Boh, s ktorým sa môžem kedykoľvek rozprávať.

Netušila si, že sa dívam a ja som cítil, ako si ma v postieľke pobozkala. Vtedy som si uvedomil, že som milovaný.

Netušila si, že sa dívam a ja som ťa videl plakať. Pochopil som, že niektoré veci bolia a že smieme plakať.

Netušila si, že sa dívam, ale ja som videl, že ti na mne záleží. V tej chvíli som zatúžil stať sa tým najlepším človekom, akým by som mohol byť.

Netušila si, že sa dívam a ja som sa díval a chcel som ti poďakovať za všetko, čo som ťa videl robiť, keď si si myslela, že sa nedívam.


Zdieľať: