Od svojich sedemnástich rokov som stále vo väzení. V tomto prostredí som strávil už dlhých dvadsať rokov. V živote som urobil veľa chýb a veľa zlých vecí. Môj hlavný problém bola závislosť na drogách.

Asi pred rokom a pol som začal chodiť k pánovi kaplánovi. Pri jednom stretnutí mi požičal knihu a potom ďalšie dve. Boli to knihy Semienka, Zlaté ruky a Smerovať vyššie o neurochirurgovi Benovi Carsonovi. Predtým som v Boha neveril, ale povedal som si: Musíš so sebou niečo urobiť… a sám to nedokážeš. Tak som spolu s kaplánom hľadal cestu k viere. Dlho sa nič nedialo.

Keď som nedávno v jeden večer dočítal knihu Zlaté ruky a zavrel ju, zistil som, že mi z očí tečú slzy. Pocítil som bolesť pri srdci. V tom okamihu som sa začal modliť, aby mi Pán Boh odpustil, bol pri mne a pomohol mi nájsť v živote správny smer. Aby mi dal silu premôcť závislosť a výbušnú povahu. A vtedy sa to stalo. Dal mi o sebe vedieť. Viem to. Viem, že s jeho pomocou nájdem svoju cestu a zvládnem svoje miesto medzi ľuďmi.

Predtým by som sa vysmial človeku, ktorý by mi niečo také povedal. Teraz som rozhodnutý po prepustení z väznice patriť do spoločenstva veriacich ľudí. Tam je moje miesto. Modlím sa štyri-päťkrát denne a aj cez deň sa rozprávam s Bohom. Viem, že na to všetko konečne nie som sám.


Zdieľať: