Na začiatku svojej vlády pozval Kresus, najbohatší kráľ Lýdie, slávneho zákonodarcu Solóna. Monarcha mal obrovský majetok. Ukázal svojmu hosťovi všetky svoje poklady. Potom sa Solóna spýtal: „Kto je najšťastnejším človekom, ktorého si v živote stretol?“ Solón povedal niekoľko mien. Jedného preto, že zomrel za vlasť, iného preto, že veľmi miloval svojich rodičov a až do konca im slúžil. Prekvapený a rozhnevaný Kresus ho prerušil slovami: „A čo ja? Myslíš si, že ja nie som najšťastnejším človekom na svete?“ Múdry Solón sa zamyslel a potom povedal, že pred smrťou človeka sa nedá povedať, či bol šťastný. Pyšný panovník sa musel veľmi ovládať, aby Aténčana nepotrestal.

Tri roky po Solónovej návšteve ovládlo Sardy Perzsko. Kresove poklady boli vydrancované. Kresus bol odsúdený na smrť na hranici. Vtedy si spomenul na slová svojho slávneho hosťa. Začal kričať: „Solón! Solón! Solón!“ Počul ho perzský kráľ Kýros. Prerušil popravu a dovolil mu, aby mu vyrozprával celý príbeh. Pobavil sa na Kresovom strachu a zamyslel nad slovami múdreho Aténčana o šťastí. Kresa omilostil a ustanovil ho za svojho poradcu.

Najväčším omylom v živote je myslieť si, že šťastie spočíva v tom, čo máme alebo čo dosiahneme. Až životné skúšky preveria, aké trvácne sú hodnoty, ktorým sme obetovali svoj čas, úsilie i prostriedky.


Zdieľať: