„Tres sunt collegium,“ hovorí staré latinské príslovie, čo v preklade znamená „trojica tvorí spoločnosť“. Chce nám povedať, že jedinec toho zväčša veľa nezmôže, dvaja sú tiež málo, ale trojica – to je už skupina, ktorá niečo dokáže.

Ako chlapec som hrával stolný tenis. Mali sme reprezentovať našu školu na jednom krajskom turnaji. Náš trojčlenný tím sa považoval za veľkého favorita. Boli sme si vedomí svojej šance. Ale iba kým si náš kapitán nezlomil nohu. Náhradu za takého vynikajúceho hráča sa nám nepodarilo zohnať. Museli sme ísť na súťaž len dvaja. Bojovali sme ako levy. Môj spoluhráč podával nadľudský výkon, ale únava urobila svoje. Nemali sme možnosť vystriedať ani si odpočinúť.

Táto príhoda má presnú paralelu aj v našom duchovnom živote. Boh je v našom živote „najlepší hráč“, ktorého nikto nedokáže nahradiť.


Zdieľať: