Pätnásťročná Ellen bola veľmi zmalomyseľnená. Milovala Ježiša, ale nech sa snažila akokoľvek, vždy mala pocit, že nie je dosť dobrá. Raz v noci mala sen, ktorý jej pomohol vidieť veci inak.

Snívalo sa jej, že bola veľmi smutná. „Keby som sa tak mohla stretnúť s Ježišom! On by mi určite pomohol.“ pomyslela si. Hneď nato sa jej v sne zjavil anjel a spýtal sa jej: „Chceš vidieť Ježiša? Je tu. Ak naozaj chceš, môžeš ho vidieť. Vezmi si svoje veci a poď za mnou.“

Ellen si celá natešená vzala svojich pár vecí a šla za anjelom. „Dívaj sa hore,“ povedal jej, „aby sa ti nezatočila hlava. Mohla by si spadnúť.“

Ellen nasledovala anjela po strmých schodoch. V srdci cítila obrovskú radosť. Konečne prišli k akýmsi dverám. „Veci si nechaj tu,“ povedal jej anjel. Potom otvoril dvere… a tam stál Ježiš! Ellen tomu nemohla uveriť. Padla k jeho nohám. Ježiš sa k nej sklonil a s nežným úsmevom položil svoju dlaň na jej hlavu. „Neboj sa,“ povedal. Ellen sa od radosti nezmohla na slovo. Jej srdce priam jasalo. Teraz si bola istá, že ak bude Ježišovi dôverovať, bude žiť v nebi.

O chvíľu anjel otvoril dvere a spolu s Ellen odišli od Ježiša. Niečo sa však zmenilo – niečo, čo sa dá slovami ťažko vyjadriť. Cestou chválila Boha a každému, koho stretla, povedala, kde môže nájsť Ježiša.

Keď sa zobudila, svet sa jej zdal veselší. Vo svojom srdci mala pokoj, ktorý jej predtým chýbal.


Zdieľať: