Pred niekoľkými rokmi som zažil situáciu, ktorá by sa celkom hodila do humoristického časopisu. Bolo to počas cesty do Maďarska. Keď na hraniciach autobus zastavil, prišiel zamračený colník a povedal nám, že bude colná prehliadka. Začal listovať v papieroch a vyvolávať naše mená až sa dostal na koniec abecedy. „Pán Zajac,“ prečítal zachrípnutým hlasom. „Ktorý?“ ozvalo sa z autobusu. Chlapík mrkol do zoznamu a povedal: „Miloš.“ „Ktorý?“ zasmialo sa niekoľko hlasov. Zmätený colník si založil okuliare, znovu pozrel do papierov a uľahčene prečítal: „Inžinier!“ „Ktorý?“ skríklo nadšene osadenstvo autobusu. Všetci vedeli, že toto priezvisko, meno aj titul patrí dvom ľuďom – otcovi aj synovi. Otrávený colník znechutene mávol rukou a colná prehliadka skončila.

Meno k nám neoddeliteľne patrí. Je dôležitou súčasťou našej totožnosti i života. V knihe Zjavenie čítame, že Boh nám raz dá nové meno.


Zdieľať: