Rodičia majú množstvo príležitostí, ako sa môžu cvičiť vo veľkom umení odpúšťať. Neraz som v tejto oblasti zlyhala. Uvažovala som asi takto: „Keď synovi dovolím, aby zabudol, čo urobil, mohol by to urobiť znovu. Preto som si nejaký čas nechávala zoznam jeho previnení. Keď som v určitých situáciách pochybovala, či mi hovorí pravdu, hneval sa na mňa. Tak som vytiahla svoje zbrane: „No a prečo by som ti mala veriť? Spomínaš si… a inokedy si… V čom je to teraz iné?“

Po jednej takejto výmene názorov, keď som mu pripomenula všetky jeho prehrešky, jednoducho odišiel z miestnosti. Neskôr povedal môjmu manželovi: „Neznášam, keď mi mama vždy pripomína, čo som kedy urobil zle. Prečo o tom stále hovorí, keď vraví, že mi odpustila?“

Keď mi to manžel povedal, rozplakala som sa. Uvedomila som si, ako nekresťansky som sa k svojmu synovi zachovala. Neskôr som syna požiadala, aby odpustil on mne.


Zdieľať: