Dobré ránko

Jedného dňa zaklopal na dvere istého domu potulný opravár dáždnikov. Keď mu pani otvorila, spýtal sa, či pre neho nemajú nejakú prácu. Pani mu dala starý dáždnik. Jej deti sa hneď zbehli okolo neho, aby ho pozorovali pri práci. Po chvíli sa ho najstarší chlapec spýtal: „Prečo robíte svoju prácu tak dôkladne?“

„Snažím sa odviesť poctivú prácu,“ odvetil muž bez toho, že by zdvihol hlavu.

„Ale to, akú prácu ste odviedli, ľudia zistia až dlho po tom, čo odídete,“ pokračoval chlapec.

„To je pravda,“ odpovedal opravár.

„Robíte teda svoju prácu poctivo kvôli tomu, aby vám ľudia aj nabudúce, keď sem opäť prídete, dali opraviť svoj dáždnik?“

„Je veľmi nepravdepodobné, že sa sem ešte niekedy vrátim.“

„Tak prečo ste taký čestný?“

„Hlavne preto, lebo to odo mňa Boh očakáva. A potom aj preto, aby to mal ten, kto príde po mne, ľahšie. Ak ja odvediem povrchnú prácu, ľudia to zistia a keď im niekto ďalší ponúkne, že im niečo opraví, budú naňho hľadieť s predsudkami a podozrením.“