Bremeno, ktorým Anna nechcela nikoho z ľudí zaťažiť, zverila Bohu. Vrúcne ho prosila, aby ju zbavil potupy a aby jej ako vzácny poklad daroval syna. Jej modlitba bola vypočutá. Svojmu synovi dala meno Samuel – „vyprosený od Hospodina“.

Anna učila svojho syna, aby miloval a ctil Boha a aby pamätal, že patrí Bohu. Táto verná matka sa ani po rozlúčke so synom neprestala oň starať. Dennodenne sa zaňho modlievala. Každý rok mu vlastnoručne zhotovila odev a pri spoločnej návšteve s manželom na bohoslužbe v Šíle ho dala dieťaťu ako prejav svojej lásky. Každú nitku tohto odevu sprevádzala modlitbou, aby jej syn zostal čistý, šľachetný a verný. Nežiadala preňho svetskú slávu, ale vrúcne prosila o to, čím človeka povyšuje Nebo, aby mohol prispieť na Božiu slávu a bol požehnaním svojim blížnym…

Každá matka má podobne veľkolepú a neskonale vzácnu príležitosť. Plnenie povinností, ktoré sa mnohým ženám javia ako únavné a nudné, si treba vážiť ako vznešené a ušľachtilé poslanie.


Zdieľať: