Muž, o ktorom väčšina ľudí žijúcich na Západe vôbec nepočula, sa volal Sadhu Sundar Singh. Volali ho buď „apoštol dvadsiateho storočia“ alebo „apoštol s krvácajúcimi nohami“.

Sundar Singh sa narodil do zbožnej rodiny Sikhov žijúcich v Punjabe v Indii. V mladosti bol veľkým odporcom kresťanstva. Verejne roztrhal Bibliu a spálil ju. Jedného dňa sa však zobudil o tretej ráno a prosil, aby sa mu Boh zjavil a ukázal mu cestu spásy. Bol odhodlaný spáchať samovraždu, ak na svoju modlitbu nedostane odpoveď.

Modlil sa a čakal, že uvidí Krišnu, Budhu alebo nejakého hinduistického boha. Po nejakom čase jeho izbu ožiarilo svetlo. Zjavil sa mu niekto, koho vôbec nečakal – Ježiš Kristus. „Do smrti nezabudnem na jeho krásnu tvár plnú súcitu a lásky a slová, ktoré mi povedal: „Prečo ma prenasleduješ? Pozri, zomrel som na kríži za teba a za celý svet.“

Od tej chvíle sa Sundar Singh stal novým človekom. „Moje srdce sa naplnilo neopísateľnou radosťou a pokojom. Môj život sa od základu zmenil.“ Pokrstiť sa nechal na svoje šestnáste narodeniny.

V jednoduchom úbore indických svätcov začal zvestovať evanjelium. Svojím životom začal ovplyvňovať kresťanov po celom svete. Vystupoval v Londýne, Paríži, Nemecku a Austrálii. Najviac mu však ležal na srdci Tibet, kam kresťanstvo ešte nepreniklo. Vykonal tam niekoľko výprav a z poslednej sa nevrátil. Nik nevie, čo sa s ním stalo. Keď zmizol, mal len tridsaťdeväť rokov. Bol sviecou, ktorá horí a žiari aj dnes.


Zdieľať: