Bill si dal prvý pohárik ako poručík americkej armády. Mal vtedy 22 rokov a sľubnú kariéru pred sebou. Chodil s dievčaťom, ktoré ho naozaj milovalo. V živote sa mu konečne po ťažkom začiatku začínalo dariť. Jeho otec bol totiž alkoholik. Alkohol zničil manželstvo jeho rodičov, keď bol ešte malým chlapcom. Vyrastal preto u starých rodičov. Zdalo sa, akoby mal ten ťažký začiatok už za sebou a všetko prekonal –, až kým nezistil, že tak ako jeho otec, aj on si rád vypije.

Keď mal tridsať, bola z neho už len troska. Kým kedysi alkoholom oslavoval úspešný obchod, teraz si kvôli alkoholu nedokázal udržať nijaké zamestnanie. Spolu s manželkou žili u jej rodičov, pretože si nemohli dovoliť prenajať vlastný byt. Bill klesol tak hlboko, že sa nehanbil žobrať na ulici. Štyrikrát bol na liečení, aby sa odnaučil piť.

Až jedného dňa roku 1934 sa Bill vzdal. Priznal si, že nad mocou alkoholu zvíťaziť nedokáže. Vedel, že jediné, čo mu ostalo, je poprosiť Boha, aby mu pomohol dostať sa z toho.

O 70 rokov neskôr mala organizácia, ktorú Bill založil (Alkoholics Anonymous), viac ako 2 milióny členov v 150-tich krajinách sveta. Na základe vlastnej skúsenosti zostavil Bill program dvanástich krokov, ako prestať piť.

Uhádli by ste, čo je tým prvým krokom? „Priznať si, že si bezmocný a že so svojím problémom si sám neporadíš. Preto budeš ochotný požiadať o pomoc vyššiu moc.“

Ako kresťania vieme, že našou „vyššou mocou“ je Boh. Alkoholici hovoria, že skôr, než si uvedomia, ako veľmi potrebujú pomoc, musia naraziť na samé dno, to znamená klesnúť tak hlboko, že sú ochotní dokonca žobrať.

Boh nám všetkým ponúka pomoc. Nepodobáme sa aj my niekedy alkoholikom? Musíme najprv klesnúť až na dno, aby sme boli ochotní prijať Božiu ponuku pomoci?


Zdieľať: