Na jednej starej usadlosti sa nachádza takáto báseň:

Žijem, ale neviem dokedy.

Umriem, ale neviem kedy.

Idem, ale neviem kam.

Prečo som taký veselý, neviem sám.

Martin Luther obmenil tieto verše takto:

Žijem, kým bude Boh chcieť.

Umriem, keď bude Boh chcieť.

Idem a dobre viem, kam.

Len sa divím, prečo toľko nariekam!


Zdieľať: