
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Hľadať Boha nakoniec značí objaviť, že Boh nás hľadal prvý.
Beznádejný prípad 1
Mal som ťažké detstvo. Do školy som prestal chodiť, keď som mal dvanásť. Sotva som vedel písať a čítať. Čas som trávil tak, že som spal v lodiach alebo sa túlal po pláži v mojej rodnej krajine v Barbadose. Chodil som na miesta, kde bolo veľa turistov a žobral. Kradol som a užíval drogy. Dopúšťal som sa stále vážnejších priestupkov. Z domova pre mladistvých som sa dostal do väzenia.
Po prepustení som však ďalej kradol, predával drogy a pašoval. Znova ma chytili. Tentoraz ma umiestnili do väzenia na odľahlom ostrove, kde boli najťažšie prípady.
Bolo to niečo strašné. Boli tam najhorší kriminálnici. Nedostávali sme takmer žiadne jedlo, žiadne oblečenie na výmenu, nebola tam elektrina, nijaké sociálne zariadenia – len džungľa, hady a aligátory. Ľudia v tomto väzení zomierali.
V zúfalstve som naplánoval útek. Požičal som si väzenskú loď a chcel utiecť na neďaleký ostrov. Chytili ma však a poriadne zbili. Keď ma preberali väzenskí dozorcovia, opäť ma riadne zbili. Keď som sa vrátil do väzenia, dostal poriadku bitku tretíkrát. Takmer som to neprežil.
Ďalších 18 mesiacov som trávil sám v podzemnej cele, ktorá bola sotva taká veľká, že som si tam mohol ľahnúť. Keď som bol z tohto väzenia prepustený, takmer som nevedel chodiť. Bol som veľmi podvyživený. Žil som na ulici. Jedlo som si hľadal v odpadkových košoch. Ale drogy boli vždy na dosah… Veľmi rýchlo som sa stal závislým.
Vrátil som sa na Barbados a skončil znovu vo väzení. Pokúsil som sa spáchať samovraždu, ale nepodarilo sa mi to. Prosil som mamu, aby ma odtiaľ dostala. Pomohla mi. Zas som sa ocitol na ulici.
Jedného dňa som na ulici uvidel stan. Zo zvedavosti som sa tam šiel pozrieť. Zistil som, že tam prebiehajú akési prednášky, ktoré organizuje Cirkev adventistov s.d. Vošiel som dnu. Vo vrecku som mal drogy. Okolo seba som šíril neznesiteľný zápach. Sadol som si dozadu a počúval rečníka.
Po prednáške som počkal, kým všetci odídu. Potom som dal Brucovi, nočnému strážnikovi, niekoľko otázok o Bohu, na ktoré mi odpovedal. Spriatelili sme sa. Musel ma vyhodiť zo stanu, pretože som tam fajčil. Ale ja som cítil, že môj život sa začína meniť.
Lionel Walcott