Mladý muž odišiel jedného dňa z domu. Osočoval a kritizoval otca i matku. Už s nimi nechcel mať nič spoločné.

Po rokoch však pocítil túžbu vrátiť sa domov. Napísal preto matke list, v ktorom ju prosil o odpustenie. „Mami, ak mi dovolíš vrátiť sa domov, zaves, prosím ťa, bielu vreckovku na šnúru na bielizeň, ktorá je za domom.“ Poza domy totiž viedla železničná trať a syn si povedal, že keď pôjde vlak okolo, podľa bielej vreckovky zistí, či ho mama prijme, alebo nie.

Keď sa už vracal domov a vlak prechádzal okolo ich domu, na svoje prekvapenie zistil, že na šnúre nevisí jedna biela vreckovka, ale na všetkých šnúrach, dokonca aj na plote i po stromoch a kríkoch v záhrade boli rozvešané biele vreckovky, uteráky a plachty.

Láska tejto matky k synovi bola nesmierne veľká. A taká veľká je aj Božia láska k stratenému hriešnikovi.


Zdieľať: