
autor fotografie: Jaroslav Bielik |
Ak poznáš tvár človeka, neznamená to, že poznáš jeho srdce.
Boží pohľad
Počas letu do jednej vzdialenej krajiny som odložil knihu, nasadil som si slúchadlá a listoval hudobnou ponukou leteckej spoločnosti. Zrazu som počul dobre známy hlas – bol príjemný, nostalgický, okorenený smútkom. Pozrel som sa na zoznam a zistil som, že je to výber piesní Karen a Richarda Carpenterovcov.
Hlas patril Karen Carpenterovej. Hneď ako som ho začul, vybavil sa mi jej životný príbeh. Karen spolu so svojím bratom Richardom dosiahla obrovský úspech, keď ako spevácka hviezda 70. Rokov minulého storočia predala vyše sto miliónov svojich platní. Vo svojom čase bola táto okúzľujúca žena idolom všetkých dievčat. Ale napriek svojmu vzhľadu a úspechom mala veľmi nízke sebavedomie. Keď sa pozrela do zrkadla, zdalo sa jej, že je strašne škaredá. Zomrela v roku 1983 vo veku 32 rokov na zastavenie srdcovej činnosti spôsobené mentálnou anorexiou. Niekoľko rokov dobrovoľne hladovala. Z pohľadu jej súčasníkov bola príčina jej smrti nepochopiteľná, ale čoskoro sa zistilo, že podobným problémom trpí veľa mladých dievčat.
Veľmi by som si prial, keby Karen poznala Boha. Zistila by totiž, že v jeho očiach vôbec nevyzerá škaredá. Práve naopak. Má pre neho nesmiernu hodnotu. Všetci sme v Božích očiach neuveriteľne krásni a jedineční. Sme princezné a princovia nebeského Kráľa.