Moja mamka si vzala ocka, keď mala takmer dvadsaťsedem. Bola presvedčená, že nie je krásna, silná a ani najvhodnejšia pre manželstvo. Rozhodla sa až potom, keď ju môj ocko oslovil. Už predtým mal nejaké známosti, ale asi neboli najlepšie. Nebol celkom zdravý, preto bol ochotný presťahovať sa a pracovať ako kazateľ. Rád rozprával o Bohu a Ježišovi Kristovi.

Keď mamku oslovil a ona si ho po váhaní vzala, šla za ním do bytu, kam slnko ani nezasvietilo. Ako boli pripravení na manželstvo? Poznali sa dlhšie z rôznych stretnutí, ale ich známosť trvala len štyri mesiace. Mnohé veci o sebe a o svete nevedeli. Zistili to až po rokoch v rôznych ťažkostiach. Vo všetkom však spoliehali na Božiu milosť, vďaka ktorej všetko vydržali.

Na manželstvo je dobré pripraviť sa. To, čo je potrebné poznávať, som ja. Poznám svoje schopnosti a možnosti žiť pre druhého? Som ochotný učiť sa a zdokonaľovať v starostlivosti o partnera? Som ochotný meniť sa a pracovať na sebe?


Zdieľať: