Aj vy máte doma budík? Alebo sa ráno dokážete zobudiť aj sami? Väčšinou to býva tak, že keď máme voľno, zobudíme sa zavčasu a sami, ale keď potrebujeme ísť do školy alebo do práce, spíme dlho a pomôže už len budík (alebo jeden z rodičov). Čas sa jednoducho zastaviť nedá a niekedy nás naozaj veľmi „tlačí“.

Istý pán Wittel pracoval ako robotník v prístavnom doku jedného prímorského mesta v Anglicku. Pracoval tu 47 rokov a celých 47 rokov nenávidel jednu vec – svoj budík.

Už 47 rokov ho každé ráno, veľmi skoro, ešte za tmy, zobudilo zvonenie tohto nenávideného budíka. 47 rokov túžil po tom, aby si ho nemusel všímať, alebo ho mohol jednoducho zastaviť a spať ďalej. 47 rokov bol budík pánom jeho času. Nemohol si dovoliť ignorovať ho.

Ale potom prišiel deň s veľkým D, na ktorý sa pán Wittel tešil veľmi dlho. Bol to deň, keď odišiel do dôchodku. Už dávno sa rozhodol, že v tento deň sa svojmu starému budíku pomstí za to nemilosrdné ranné zvonenie. Budík vzal do práce, položil ho pod osemdesiat-tonový hydraulický lis a stroj zapol. Neskôr povedal: „Bol to vskutku úžasný pocit; nádherný okamih, ktorý bol aspoň malým zadosťučinením za všetky tie nepríjemné chvíle.“ Ako by za všetko mohol obyčajný hodinový strojček…


Zdieľať: