Rozmýšľaj ako človek, ktorý koná, a konaj ako človek, ktorý myslí.
Čestné slovo II.
„Haló, šerif, tá vaša hviezda sa strašne blýska! A tento dedo s vami, to je určite Farguson!“ Skôr než si mohli šerif a Farguson uvedomiť zmysel týchto rečí, už hľadeli do ústia pištolí. „Dolu z koní! Ani slovo a čelom vzad!“ Šerif so zaťatými zubami poslúchol, starý Farguson s hundraním tiež. Za okamih boli obidvaja odzbrojení. „Pozrite, mládenci, na tento dedov kanón. Z toho by som sa bál aj vystreliť!“ Muž, ktorý Fargusona odzbrojil, odhodil starý revolver ďaleko od seba, ale šerifovu modernú zbraň si zobrali. Jeden z mužov, zrejme veliteľ bandy, pristúpil k Fargusonovi. „Nebudeme sa dlho zdržiavať. Dajte mi ten šek!“
„Tak aby sme sa dlho nezdržiavali, ja nijaký šek pri sebe nemám a šerif tiež nie. Šek sa bude odovzdávať až zajtra, páni. Asi ste sa o jeden deň pomýlili.“
„Nehovorte nezmysly! Máme presné správy. Šek má byť banke doručený dnes. Ste starý lišiak, nechcem voči vám použiť násilie. Ak ho však dobrovoľne nevydáte, nechám vás prehľadať. Rýchlo si to rozmyslite! Šek dostanem, aj keby som vám mal rozpárať každý steh na nohaviciach. Tak rýchlo, kde je?“
„Hovorím vám, mladík, že nijaký šek pri sebe nemám. A ak veríte čestnému slovu starého zálesáka, tak vám ho dávam. Ale nebudem vám klásť odpor. Som už starý na to, aby som sa s vami bil. Prehľadajte si ma, aj môjho ochrancu – šerifa. Okrem toho, on sám vám povie, že vedel o tomto prepade, a preto prišiel so mnou. Zatiaľ čo my ideme po ceste ako návnada, jeden z inžinierov so šekom už dávno pred nami išiel poľnými cestami do mesta.“ Odpoveďou na jeho pokojné slová bola škaredá nadávka.
„Šéfe, never tomu dedovi. Určite má šek pri sebe. Vymýšľa si!“
Muž sa obracia k Fargusonovi: „Na mňa vaše rozprávky neplatia. Prehľadajte ich!“ velí náčelník. S rafinovanou dôkladnosťou obidvoch prezerajú. Vyvrátili Fargusonov klobúk, prezreli košele i nohavice, starca donútili vyzuť si čižmy. Nezabudli ani na kone. Prehľadali sedlá, dokonca im prečesali hrivu.
„Hovorím vám, mládenci, zbytočne sa zdržujete. Dal som vám slovo, že šek pri sebe nemám ani ja, ani šerif. Ale ak neveríte, vyzlečiem sa vám tu trebárs donaha, lebo viem, že kde nič nie je, nič sa nedá nájsť.“
„Naozaj to tak vyzerá, chlapci, dedo asi hovorí pravdu. Keby mal šek pri sebe, asi by sme ho našli. Mali sme smolu! Samo, otoč auto, možno sa nám podarí dohoniť toho jazdca, ktorý ide so šekom. Dedo, povedz nám, ako vyzerá!“
„No, ako… Mladý, v zelenej košeli, na bielom koni, ktorý má štyri nohy.“
„Nechajte si tie vtipy, dedko, a pamätajte si, čo vám poviem. Ak sa odvážite pohnúť sa z miesta, kým naše auto nezmizne, strieľame!“ Vodič naštartuje auto, ktoré sa rýchlo rozbieha smerom k mestu.
Šerif sa prvý rozhodol niečo podniknúť. Dlhými skokmi je pri Fargusonovom kolte, ktorý odhodil jeden z banditov. Chystá sa vystreliť za odchádzajúcim autom.
„Hej, šerif, zbláznili ste sa? Nechajte tých mládencov odísť a podajte mi tú starú búchačku!“ Šerif s nechápavým pohľadom odovzdáva Fargusonovi zbraň. „Počúvajte, Farguson, ako ste mohli dať tým chlapom čestné slovo, že šek pri sebe nemáte, keď ja by som mohol odprisahať, že ste ho v kancelárii vzali?“
Farguson obúvajúc si čižmy pokojne pozrel dobráckymi očami na šerifa: „Tak to by ste šerif prisahali falošne. Ja som ho naozaj pri sebe nemal!“
„Dočerta, Farguson, nerobte si zo mňa blázna. Čo viete čarovať?“
„Nie tak zhurta, milý šerif. Vidím, že ste celý zelený od nedočkavosti. Je to veľmi jednoduché. Povedzte mi, vy starý detektív, čo urobí bandita, keď vás prepadne, ha? Odzbrojí vás. A čo urobí s takou predpotopnou búchačkou, ako je môj kolt? Zahodí ju. Ale vašu pištoľ si vzali so sebou. Šek je tu, v hlavni môjho koltu – pekne stočený… Povedzte šerif, klamal som, alebo nie?“
„Farguson, ste chlapík všetkými masťami mazaný. Dobre ste to vymysleli, len škoda, že nám tí chlapi utiekli.“
„Kto vám povedal, že utiekli? Pred mestom čaká v zálohe päť prezlečených mužov zo štátnej jazdeckej polície. Čakajú, kým sa im prihlásia lupiči. Znamením je, že sa ich budú pýtať na jazdca v zelenej košeli na bielom koni. Myslím, že kým tu klebetíme, už sa ich to niekto spýtal… A teraz ideme, šerif, a dávajte na mňa pozor, aby sa mi nič nestalo.“