Asi okolo polnoci stálo auto jednej staršej africkej Američanky na kraji cesty. Lialo ako z krhly. Pokazilo sa jej a ona zúfalo potrebovala pokračovať v ceste. Premočená do nitky sa rozhodla, že skúsi zastaviť blížiace sa auto. Za jeho volantom sedel mladý beloch. Zastavil a pomohol jej. Priviezol ju do najbližšieho mesta a zaplatil jej taxík. Zdalo sa mu, že žena sa veľmi, veľmi ponáhľa. Zapísala si jeho adresu, poďakovala mu a odišla.

O sedem dní neskôr klopal niekto na dvere bytu tohto mladého muža. Keď otvoril, čakalo ho tam prekvapenie. Pred dverami bol položený veľký farebný televízor a stereomagnetofón. Na priloženom papieri bolo napísané:

Milý pán Baker,

ďakujem, že ste mi v tú noc pomohli. Dážď zmočil nielen moje šaty, ale aj moju náladu. Potom ste prišli vy. Vďaka vám som mohla byť pri posteli svojho zomierajúceho manžela skôr, než navždy odišiel. Boh nech vám požehná za vašu pomoc a nesebeckú službu iným.


Zdieľať: