Harry Winston bol jedným z najvýznamnejších obchodníkov s drahokamami na svete. Jedného dňa pozoroval, ako jeho zamestnanec ponúka istému bohatému nemeckému obchodníkovi nádherný diamant. Zákazník pozorne počúval, ako mu odborník opisuje vzácny drahokam. Napokon sa však rozhodol, že si ho nekúpi. Povedal: „Je to skutočne nádherný kameň, ale nie je presne taký, aký chcem vlastniť.“ Otočil sa a zamieril k dverám.

Winston sa odvážil zdržať ho a spýtal sa: „Neprekážalo by vám, keby som vám tento diamant ukázal ešte raz?“ Zákazník súhlasil. Winston vzal diamant do ruky. Neopakoval nič z toho, čo už pred ním povedal predavač. Jednoducho hovoril o tom, aký je tento drahokam krásny a výnimočný. Zákazník nečakane zmenil svoj názor a diamant si kúpil. Kým čakal, že mu ho zabalia a prinesú, otočil sa k Winstonovi a spýtal sa ho: „Prečo som ho vlastne od vás kúpil, keď vášmu predavačovi som povedal, že ho nekupujem preto, že nie je podľa mojich predstáv?“

„Viete, tento predavač je jedným z najlepších odborníkov v mojom obchode. Vie o diamantoch takmer všetko. Rozdiel je len v tom, že on ich síce pozná – ale ja diamanty milujem,“ povedal Winston.

Ľudia vycítia, či to, o čom im hovoríme, len poznáme, alebo to naozaj milujeme.

Dobrá správa o Bohu, ktorý nás chce zachrániť, je vzácnejšia ako ten najvzácnejší drahokam. Aj o Bohu môžeme hovoriť ako tí, ktorí o ňom všetko vedia, alebo ako tí, ktorí ho naozaj milujú. Myslíš, že ľudia, ktorí ťa počúvajú, to dokážu rozoznať?


Zdieľať: