Vyrastal som v početnej rodine. Mal som dvoch starších bratov, jedného mladšieho brata a sestru. Otec bol stále na cestách a tak sme boli zvyknutí mame pomáhať.

Prácu sme mali podelenú. Nemohlo sa stať, aby sa jeden prepracoval a druhý leňošil. Mamka nás postupne učila robiť rôzne domáce práce, vždy úmerne nášmu veku. Naučil som sa vysávať, utierať podlahu, vešať bielizeň, uvariť jednoduché jedlo, umyť po sebe riad a vyniesť odpadky. Nie žeby som sa v týchto prácach vyžíval. Ale pretože doma všetci pracovali, tak mi to nikdy nevadilo. Mamkinu výchovu som najviac ocenil, keď som bol ženatý a mali sme malého syna. Manželka ochorela a ja som dostal od obvodného lekára „paragraf“ na ošetrovanie syna i manželky.

Štrnásť dní som sa staral o chod celej domácnosti. Neviem, ako by to dopadlo, keby som nemal mamkinu školu. Ale aj tak som sa tešil na deň, keď zase pôjdem do práce a budem si tam môcť odpočinúť. Odvtedy nemám rád výraz „materská dovolenka“. Vyskúšal som si ju v priebehu dvoch týždňov a úplne mi to stačilo.


Zdieľať: