Mladý lekár si našiel prácu vo vzdialenom meste. Aby tam nemusel dochádzať, s rodinou sa dohodli, že sa tam presťahujú. Pretože si však nemohli nájsť rýchlo nejaké bývanie, musel sa spolu s manželkou a troma deťmi ubytovať na dlhší čas v ubytovni.

Keď ho raz navštívil jeho priateľ a videl, v akých podmienkach bývajú, povzdychol si: „Je to veľmi zlé, že nemáte svoj domov.“

Jeho poznámku začula šesťročná lekárova dcéra a bez zaváhania mu odpovedala: „To nie je pravda, že nemáme domov. My ho máme, len nemáme dom, kde by sme ho zložili.“


Zdieľať: