Renáta a René Guttmanoví boli dvojičky, ktoré v roku 1941 transportovali do Osvienčimu, kde ich rodičia zahynuli. Aj keď mali len šesť rokov, Renáta si dobre pamätá, že sa dokázala šikovne vyhýbať pravidelným kontrolám pacientov tak, že sa skrývala pod sukňu zdravotnej sestry. Dvojčatá žili v rozdielnych barakoch, a tak sa za dva roky videli iba raz – aj to cez ostnatý drôt. Stačil jediný pohľad – a ony vedeli, že patria k sebe. Po oslobodení netušili, kde môže byť ten druhý. Renáte sa posmievali z čísla vytetovanom na predlaktí a nikto sa s ňou nechcel hrať. V roku 1946 ju premiestnili do židovského sirotinca vo Francúzsku. Odtiaľ odišla do Spojených štátov, kde si ju adoptovala rodina Slotkinova. Priznala sa im, že niekde na svete má brata, dvojičku Reného. Pani Slotkinová začala po chlapcovi usilovne pátrať. Pred rokmi potratila chlapčeka, a takto by syna získala. „Celá pátracia akcia stála vyše 20-tisíc dolárov, no bola to tá najlepšia investícia, akú sme urobili,“ priznala. Súkromný detektív našiel Reného v detskom domove v Česku.

Dvojičky sa stretli po šiestich rokoch. „Keď sme sa prvýkrát videli, nič sme si nepovedali, iba sme sa na seba pozerali, ako vtedy v Osvienčime. Ale vedeli sme, že už budeme navždy spolu,“ spomínal René.


Zdieľať: