Pätnásťročný Kerry Morgan ležal na nemocničnej posteli. Od nehody, keď ho na bicykli zrazilo auto, prešlo už 6 mesiacov. Dnes mu mali vybrať stehy z ľavej nohy, ktorú mal zlomenú na 15 miestach. Stehy z pravej ruky mu už vybrali a zlomenina ľavej ruky sa celkom pekne liečila. Ležal na posteli a modlil sa, aby prišla tá milá sestrička.

Prišla však iná, rozstrihla obväz a začala vyberať stehy. To ho ani tak nebolelo ako jej ostré a nevľúdne slová. Keď začala ranu dezinfikovať alkoholom, nedalo sa to už vydržať. Povedal si, že nebude plakať ani kričať, ale nedokázal to v sebe udržať.

„Prestaň, Kerry, nie je to až také strašné,“ povedala mu. Ale pre Kerryho to bolo strašné. Myslel si, že to už nevydrží a omdlie.

„Prečo sa to muselo stať mne?“ vykríkol zrazu. Pozeral hore, akoby tam videl Boha. „Prečo?!“ Nebol zlý a s každým chcel vychádzať dobre. Prečo to auto narazilo práve do neho a prečo musí už šesť mesiacov ísť z jednej operácie na druhú? Pamätá si len toľko, že chcel prejsť na druhú stranu. Zrazu sa však objavili silné svetlá. Najprv vyletel do vzduchu, potom dopadol na prednú kapotu auta a nakoniec skončil na chodníku. Dokonca vstal a chcel odísť po svojich dolámaných nohách, ale nemohol. Upadol do bezvedomia. Keď potom otvoril oči, okolo neho pobehovali sestričky a lekári. Uvedomil si len toľko, že je v operačnej sále. „Prečo sa to muselo stať mne?“ opakoval a od bolesti zvieral päste. Sestrička si ho nevšímala.

„Zabijem ťa!“ vykríkol Kerry.

„Čo si to povedal?“ spýtala sa ho, keď už dokončievala svoju prácu.

„Myslel som chlapa, ktorý šoféroval v tom aute. Zabijem ho! Určite ho zabijem!“

„Potom by polícia musela hľadať jednonohého vraha,“ povedala sestrička.

Kerry klesol na vankúš. Pred dvoma týždňami mu nad kolenom amputovali rozmliaždenú ľavú nohu. Kdesi dolu v chodidle cítil fantómovú bolesť.

„Áno, keď sa uzdravím, pôjdem ho zabiť za to, čo mi urobil,“ šomral si Kerry mysliac na to, prečo teraz musí byť v nemocnici. Veď už toľkokrát prosil lekárov, aby ho pustili domov, aby mohol opäť chodiť do školy. Chýbalo mu toľko vecí! Tak veľmi túžil túlať sa opäť s kamarátmi! Ale keď sa pozrel na svoju amputovanú nohu uvedomil si, že už nikdy nebude môcť hrať basketbal ani akýkoľvek iný šport.

Kerry si živo pamätal na deň, keď za ním prišla matka toho 19-ročného chlapca, ktorý ho zrazil. Doniesla mu veľký darčekový kôš. Oveľa viac ho však potešil jej úprimný záujem. Jej syn stál v kúte a jeho tvár odzrkadľovala zmiešané pocity viny a ľútosti. Bolo vidno, že má strach, že by Kerry mohol zomrieť.

„Nie, vlastne ho nechcem zabiť,“ povedal si. „Aj keď ho možno nič nebolí, trpí oveľa horšie. Azda ešte viac ako ja,“ pomyslel si. „Ale ako mu mám odpustiť?“

O niekoľko mesiacov neskôr stál pred rozhodnutím dokázať, že strata nohy neznamená, že spolu s ňou stratil všetky schopnosti. Rozhodol sa naučiť chodiť s umelou nohou – protézou. Keď sa raz popoludní uberal domov, všimol si obrovský stan, v ktorom bolo veľa stoličiek. Pred stanom bol plagát s vypísanými témami prednášok. Rozhodol sa, že aspoň raz sa tam pôjde pozrieť. Spočiatku nerozumel tomu, o čom sa tam hovorilo. Dobre si však zapamätal slová, ktoré rečník vyslovil nakoniec: „Boh je ochotný odpustiť nám a chce, aby sme aj my odpustili iným.“ Kerrymu sa vynorila v mysli jeho nehoda, bolesť, ktorú musel znášať i liečba v nemocnici. Zdalo sa mu, akoby sa to všetko stalo včera. Pred očami mal tiež utrápenú tvár mládenca, ktorý ho zrazil. Rukou siahol pod koleno ľavej nohy, kde už nemal svaly a kosti, ale len drevo a oceľ.

„To znamená, že mu musím odpustiť. A nielen jemu, ale aj ďalším ľuďom,“ rozmýšľal Kerry. V jeho srdci prebiehal ťažký zápas. Zdalo sa, že je to beznádejné.

„To nedokážem,“ nariekal v mysli. „To je nemožné!“

Keď sa už takmer vzdával, prišli mu na um slová, ktoré povedal rečník nakoniec: „Pamätajte si, že s Kristom po boku dokážete všetko.“ Doslova sa prinútil vysloviť tichú modlitbu: „S tvojou pomocou, Pane, chcem odpustiť.“ V tej chvíli mu spadlo z pliec ťažké bremeno. Boh akoby čakal, kedy vysloví tieto slová. Kerry potreboval nielen telesné, ale aj duchovné uzdravenie. Tešil sa, že raz príde deň, keď bude v nebi opäť úplne zdravý.


Zdieľať: