Pamäť je zvláštne sito: zachytáva všetko dobré o nás a všetko zlé o ostatných.
Ja som zabudol…
Profesor psychológie sa vybral so svojou rodinou na obed do reštaurácie. Čašník prišiel k stolu a spýtal sa ich, čo si dajú na obed. Nič si nezapísal, prehodil pár zdvorilostných viet a potom šiel k ďalšiemu stolu. Aj tam sa porozprával s hosťami a prijal objednávky. Ani vtedy si nič nezapísal. To už bolo prekvapujúce, pretože za stolom sedeli ôsmi hostia. Po chvíli priniesol jedlá a bez opýtania pred každého položil jeho jedlo.
Psychológa to zaujalo a s mladým čašníkom začal robiť testy. Zistil, že čašník si vie bez chyby zapamätať 19 kompletných objednávok obedov – polievku, hlavné jedlo, šalát, ako aj to, kto si želá prepečené mäso alebo namiešaný šalát, ba aj také osobitné želania, ako je dvojitá príloha, horčica, pečivo, iný druh korenia a podobne.
Aj mnohí ďalší majú geniálnu pamäť. J. A. Novikov sa za dve hodiny naučil naspamäť telefónny zoznam s 3000 číslami. Paul Murphy zasa hral so zaviazanými očami 8 šachových partií súčasne proti vynikajúcim šachistom. Prehral len jednu.
V čom spočíva tajomstvo fenomenálnej pamäte? Sú ňou obdarení len géniovia alebo tí, ktorých zas ukrátila príroda v inej oblasti, takže sa stali čudákmi, alebo dokonca bláznami?
Napoleon, ktorý poznal podľa mena tisícky svojich vojakov, tvrdil: „Pamäť, to je predovšetkým poriadok!“ Iba výnimočne sa so zázračnou pamäťou ľudia rodia. Väčšinou ju treba systematicky a vytrvalo cvičiť. A to dokážem aj ja, aj ty.
Ako si cvičiť pamäť? Je na to množstvo všelijakých trikov. Napríklad hry ako pexeso, šachy, scrable a podobne. Američan Jerry Lucas tvrdí, že ak si chceme niečo zapamätať, musíme sa na to najprv dôkladne sústrediť. Potom si musíme v pamäti vytvoriť „predstavu“ toho, čo si chceme zapamätať. A táto predstava musí byť spojená s nejakým pocitom, alebo zážitkom, najlepšie čo najsmiešnejším!
Tak vidíš, cvičiť si pamäť môže byť aj celkom veselé a zábavné…