Keď mal 14 rokov, pracoval v konzervárni, potom sa živil hľadaním ustríc v zátoke, lovom tuleňov i prácou v práčovni. 25. júla 1897, keď mal práve 20 rokov, vypukla zlatá horúčka a on, spolu s tisícami ďalších, vo vidine rýchleho zbohatnutia opustil San Francisco a zamieril na Klondike.

Medzi prvými sa mu podarilo prekonať nebezpečné hory ešte pred príchodom krutej zimy, ktorá sa stovkám iných stala osudnou. Po príchode do Youkonu si konečne nechal zaregistrovať svoju živnosť a kúpil si claim (malé územie, na ktoré sa vzťahovalo jeho povolenie ťažiť zlato). Začal kutať s veľkým nadšením. Vydržal však len tri týždne, pretože ochorel na kurdeje (nebezpečná choroba zo zlej výživy zapríčinená nedostatkom vitamínov). Preto len čo sa roztopili ľady, zbedačený, chorý a sklamaný opustil Youkon a do San Francisca sa vrátil bez jediného groša – tak, ako odtiaľ odišiel.

To, čo ho však preslávilo a stalo sa preňho skutočnou „zlatou baňou“, boli jeho nesmrteľné poviedky o hľadačoch zlata a obyvateľoch nehostinných pustatín.

Ako je možné, že skutočný poklad často nájdeme práve tam, kde ho vôbec nehľadáme? Premýšľaj, čo je tvojím najväčším „pokladom“ – obdarovaním, ktoré sa môže stať tvojou skutočnou „zlatou baňou“, ak ho budeš rozvíjať.


Zdieľať: