Malé dievčatko poprosilo kamarátku, či by s ňou nemohlo ísť na prechádzku do lesa.

„Počkaj chvíľu, idem sa spýtať mamy.“

Keď sa dievčatko o chvíľu vrátilo a povedalo kamarátke, že nemôže ísť, kamarátka povedala: „Asi si sa mamy nepýtala dobre a mál o si naliehala. To sa predsa tak nerobí. Choď za ňou ešte raz a nedaj jej pokoj dovtedy, kým ti to nedovolí.“

„Nie, nie,“ odpovedalo dievčatko. „Keď moja mama povie ´nie´, znamená to nie. Svoje rozhodnutie nezvykne meniť. Moja mama vie, čo je pre mňa najlepšie, preto ju chcem poslúchať.“

Každý z nás by mal zaujať takýto postoj voči Bohu – byť ochotný poslúchnuť, čo nám Boh hovorí, pretože on vie, čo je pre nás najlepšie.


Zdieľať: