V detstve a mladosti túžila byť Florence Chadwicková najrýchlejšou plavkyňou. Keď mala 6 rokov, presvedčila rodičov, aby ju zapísali do štartovnej listiny pretekov na 50 metrov. Bola posledná, preto každý deň usilovne trénovala. O rok sa opäť prihlásila na preteky a opäť bola posledná. Keď mala 11 rokov, upútala na seba pozornosť vytrvalostným plávaním – preplávala takmer 10 km. Chcela sa však zdokonaliť v rýchlosti. Keď mala 14 rokov, zúčastnila sa na šampionáte v plávaní na znak. Tam bola druhá. V 18-tich rokoch sa chcela zúčastniť na pretekoch na olympijských hrách, ale bola štvrtá – a do olympijského tímu postupovali len prvé tri miesta. Veľmi sklamaná a znechutená sa vzdala plávania, vydala sa a začala sa venovať iným koníčkom. Po čase však Florence začala rozmýšľať, či by neurobila lepšie, keby sa zamerala na vytrvalostné plávanie; k tomu mala lepší vzťah. A tak, s pomocou svojho otca, začala plávať na veľké vzdialenosti. Dvanásť rokov po tom, čo sa nedostala do olympijského tímu, preplávala Florence Chadwicková kanál La Manche z Anglicka do Európy a prekonala tak 24 rokov starý rekord Gertrudy Ederleovej. Konečne zistila, v čom je dobrá a toho sa aj držala.


Zdieľať: