Raz v nedeľu ráno som sa zobudila na lahodnú vôňu, ktorá sa šírila z kuchyne. Naši dvaja malí synovia už boli hore a usilovne pomáhali manželovi s prípravou raňajok. Šlo im to tak krásne. Nebadane som nazrela dnu. Myslela som si, že si ma nevšimnú, ale opak bol pravdou. Svojou prácou boli veľmi nadšení. Sadla som si manželovi na kolená, objala ho a dala mu bozk za to, že mi pripravil také nádherné prekvapenie.

V ten istý deň sme sa s manželom na niečom nevedeli dohodnúť. Zavreli sme sa do spálne a nasledovala ostrá výmena názorov. Zrazu sa dvere otvorili. Stál v nich náš štvorročný syn Jakub. Stíchli sme. Zostal stáť vo dverách a povedal: „Mami, skús si spomenúť, ako ti bolo, keď si ráno sedela ockovi na kolenách. Mne bolo oveľa lepšie, ako keď sa teraz hádate!“

Keď sa rodičia majú radi, deťom je s nimi krásne. Keď sa však hádajú, deťom je doma zle. Podobne je to aj s deťmi. Keď sa majú rady a pekne sa spolu hrajú, rodičia sú šťastní. Keď sa však deti medzi sebou hádajú, rodičom je veľmi smutno.


Zdieľať: