
Len králi, vydavatelia a ľudia s pásomnicou majú právo hovoriť si „my“.
Kto je dôležitejší?
John Hinckley mladší postrelil v marci 1981 amerického prezidenta Ronalda Reagana, ktorý musel byť v dôsledku zranenia niekoľko týždňov hospitalizovaný. Aj keď bol R. Reagan hlavou štátu, jeho pobyt v nemocnici len vo veľmi malej miere ovplyvnil život národa. Vláda i parlament fungovali ďalej.
Predstavte si však, že by sa rozhodli štrajkovať smetiari. Obyvateľom dedín by to zrejme až tak neprekážalo, no horšie by na tom boli obyvatelia miest, a najmä veľkomiest. Možno si pamätáte na zábery v televíznych novinách, na ktorých bolo vidieť, ako sa celé mestá doslova topia v špine a neporiadku. Na chodníkoch kopy rozkladajúcich sa odpadkov, ktoré sú každý deň toxickejšie. Takýto trojtýždňový celonárodný štrajk by ochromil krajinu.
Kto je teda dôležitejší? Prezident alebo smetiar?
Podobne aj v kolektíve spolupracovníkov, v širšej rodine, alebo v cirkvi, má každý jednotlivec svoje nezastupiteľné miesto. Aj zdanlivo bezvýznamní jednotlivci sú bytostne dôležití. Apoštol Pavel nám pripomína: „Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné.“ (1 Kor 12,21.22)