Keď 2. svetová vojna skončila, lekárka Gisella Perlová sa potulovala pešo po Nemecku a hľadala svoju rodinu. Po 19 dňoch sa dozvedela, že jej manžel bol ubitý na smrť tesne pred oslobodením a jej dospievajúci syn zomrel v plynovej komore. Vtedy podľahla neopísateľnému smútku a pokúsila sa otráviť, no neúspešne.

Po zotavení sa Gisella nedokázala vrátiť k medicíne. Namiesto toho začala cestovať po svete, aby vyrozprávala všetko, čoho bola svedkom. Zlomovým bodom bolo stretnutie s vtedajšou prvou dámou Eleanor Rooseveltovou, ktorá keď si vypočula jej príbeh, povedala jej: „Prestaňte sa mučiť a staňte sa znova lekárkou.“ V Auschwitzi bola Gisella nútená robiť kruté rozhodnutia o tom, kto bude žiť a kto zomrie. Ale hneď, ako to bolo možné, dala si jediný cieľ – priviesť na svet čo najviac životov.

Gisella si otvorila ambulanciu v New Yorku. Vždy, keď vstúpila na pôrodnú sálu, zastavila sa a pomodlila: „Bože, dlhuješ mi život, dlhuješ mi živé dieťa.“ Priviedla na svet tisícky detí a stala sa expertkou na liečbu neplodnosti. Na jednej zo svojich prednášok sa dozvedela, že jej dcéra Gabriella prežila vojnu ukrytá v protestantskej rodine, ktorá nevedela o jej židovskej identite. Desať rokov pred svojou smrťou sa presťahovala k svojej dcére do Izraela, kde bola lekárkou až do svojej smrti. Zomrela 16. decembra 1988 vo veku 81 rokov.


Zdieľať: