Keď zomrel istý moslim, zanechal po sebe 17 tiav, ktoré si mali rozdeliť jeho traja synovia. Prvý mal dostať jednu devätinu, druhý jednu polovicu a tretí jednu tretinu tiav. Ale 17 tiav sa nedá rozdeliť ani na polovicu, ani na tretiny. Medzi bratmi vypukol vážny spor o tom, ako si teda ťavy rozdeliť. A veru netrval krátko.

Napokon sa celí zúfalí dohodli, že poprosia o pomoc múdreho muža. Keď k nemu prišli, sedel pred stanom. Keď si vypočul, čo ich trápi, odviazal svoju vlastnú ťavu, ktorú mal priviazanú o kolík pred stanom, a daroval im ju k ich 17-tim ťavám. Mladí muži zostali stáť v nemom úžase.

Potom začal ťavy deliť. Prvému dal jednu devätinu – teda dve ťavy. Druhému jednu polovicu – teda deväť tiav. A tretiemu jednu tretinu – teda šesť tiav. A predstavte si, tá jeho ťava mu zostala.

Bratia boli takí zaujatí počítaním a hľadaním riešenia, že si ani neuvedomili, aké jednoduché riešenie má ich problém.

Múdry muž sa na ich spor pozeral z iného a jasnejšieho pohľadu. Jeho obeť pomohla vyriešiť bratskú hádku, a pritom ho nič nestála.

Niekedy majú naše problémy úplne jednoduché riešenie, nás však nenapadne. Preto potrebujeme druhých.


Zdieľať: