Istá pani často trpela malomyseľnosťou. Rozhodla sa, že vyhľadá známeho lekára. Tento muž vedel ľahko odhadnúť ľudí. Položil jej niekoľko otázok, poznamenal si odpovede a zamyslene ju pozoroval. Bez toho, aby jej predpísal nejaký liek, vstal a povedal: „Milá pani, odo dneška každý večer čítajte hodinu Bibliu. Po mesiaci sa mi príďte opäť ukázať.“

Pani sa rozlúčila a odišla. Pomyslela si: „Ten si zo mňa robí žarty. Neprišla som predsa za kňazom, ale za lekárom.“ Napriek tomu si každý večer vzala svoju Bibliu a čítala. Povedala si: „Napokon, nič ma to nestojí. Skúsim to.“ Po nejakom čase nadobudla pocit, že by sa mala modliť. Časom získala vnútornú vyrovnanosť, ktorá zahnala temné myšlienky. Potom opäť navštívila lekára.

„Vidím na vás, že sa vám darí lepšie,“ privítal ju lekár. „Vôbec sa tomu nedivím. Predpísal som vám totiž rovnakú liečbu, akú užívam ja sám.“ Vzal zo stola veľmi používanú Bibliu a pokračoval: „Pozrite sa na túto knihu! Čítam ju každé ráno. Nikdy nezačnem ordinovať bez toho, aby som sa s ňou neporadil. Poskytuje mi vnútornú oporu. Neďakujte mne. Ďakujte Bohu. A hlavne – pokračujte v tejto liečbe!“


Zdieľať: