Piatkové popoludnie je u nás tradične zasvätené nakupovaniu. Ako zvyčajne som preto vyrazil do supermarketu. Ulička s ovocím a zeleninou bola prázdna – až na malé dievčatko. Táto malá víla tlačila pred sebou detský nákupný vozík. Kráčala uličkou a tvárila sa veľmi vážne a sústredene.
Zamieril som k regálu s mojimi obľúbenými jablkami Golden. Malá slečna sa postavila hneď vedľa mňa priamo pred čerstvé hrušky. Aj keď musela stáť na špičkách, sebavedomo vyberala jednu hrušku za druhou a starostlivo si ich prezerala. Ako skúsený zákazník si ich potom ukladala do košíka.
Začal som si naberať jablká do plastového vrecka. Zrazu sa mi však vyšmykol z rúk a jablká sa vysypali na podlahu. „Pozor!“ skríklo dievčatko. Neuveriteľné! Malá víla napomína mňa, ktorý som 10-krát starší ako ona.
Preglgol som smiech a povedal: „Ospravedlňujem sa. Nabudúce si dám väčší pozor.“
Zrazu akoby sa prelomil ľad a rozhovor pokračoval: „Vy máte u vás na starosti nákupy?“ spýtala sa.
„Áno. Dnes je tu so mnou aj manželka, ale obvykle musím nakupovať sám.“
Veľký úsmev. „Muži väčšinou neradi nakupujú,“ poznamenala.
„Hm, tiež som to neznášal. Ale manželka chodí do práce, tak som to musel začať robiť ja. Teraz už nakupujem celkom rád.“
„Aj ja. Je to zábava.“
Z vedľajšej uličky sa ozvalo: „Tracy!“ Moja malá spoločníčka sa ohlásila. Usmiala sa na mňa, rozlúčila a utekala za mamičkou. O chvíľu sa vedľa mňa objavila manželka a spýtala sa, kto to bol. Rozprával som jej o našom stretnutí a o tom, ako mi rozhovor s touto malou vílou zlepšil náladu.
Aj Ježiš, keď počul, ako mu deti v jeruzalemskom chráme volajú v ústrety: „Hosanna, Syn Dávidov!“, hneď mal lepšiu náladu.
Ježiš bol na strane detí. A stále je.


Zdieľať: